V sobotu som sa tešil na prvé atletické preteky na Slovensku. Ono síce už niečo bolo, ale také prvé poriadne preteky sa konali v hale Elán včera a to boli M-ZSAO. Samozrejme otvorené a do haly okrem Západoslovákov tieto súťaže pritiahli aj atlétov z ostatných oblastí. Východoslováci majú svoje majstráky dnes,  takže hala nebola až tak preplnená, ako sme po ostatné roky boli zvyknutí.  Ja som mal na štarte len minimum pretekárov, takže som si mohol vychutnať dianie v hale oveľa intenzívnejšie, než keď sa musím venovať svojim zverencom.  A som rád, že ak ma niečo zaujalo, tak sa to to týkalo  aj nášho klubu.  No a to bol hlavne beh našej Zuzky Švejdovej na 400m. Naša vytrvalkyňa sa v hale bude venovať hlavne šprintom a ukázala, že dobrá vytrvalkyňa ak sa od mladosti u nej rozvíjajú aj šprintérske schopnosti, môže bez problémov na takej trati ako je 400m a hlavne v hale konkurovať šprintérkam.  Zuzka je ľahká, má elegantný beh, nuž a aj vytrvalá. A samozrejme aj rýchla. Ak to spojíte do 400-ky, tak sa stane, že na konci prefrčala rovinku ako vietor a nechala za sebou vytvrdnuté dievčatá, ktoré boli rady, že dobehli, pričom Zuzka mala v cieli síl na rozdávanie.  Nuž,  tréneri šprintov, zamyslime sa, či by sme nemali ísť viac do vytrvalosti. Ja to môžem porovnať. Moja skupina fajnových skokanov a šprintérov trávi väčšinu času v telocvični a posilňovni a Jakubova Ekipa je vonku za každého počasia. Nuž a moji behajú ako mátohy a Ekipa sa vznáša. Ja hovorím, že skokani sú iná sorta, ale niekedy by tvrdšia ruka a drsnejšie podmienky nezaškodili.  Ono je dôležité si asi vybrať, či má človek ciele lokálneho alebo medzinárodného významu.  Nuž a v hale to vyzeralo skôr na to, že u drtivej  väčšiny prítomných prevládajú skôr lokálne ciele.

 Ako skokan som hľadal niečo skokanské, čo by mi padlo do oka.  A okrem Renáty Vodnyanszkej to bola bieda. Jej mama Renáta Medgyesová bola excelentná skokanka a trúfam si povedať, že ak by to u nej niekto vzal za správny koniec,  skákala by  cez 7 metrov. Nuž a stala sa z nej trénerka, ktorá má v skupine aj svoju nadmieru talentovanú dcéru. Verím, že sa jej podarí dotiahnuť ju tam, kde mala byť ona. Mladej Renáte to ide jedna radosť a moja skokanská duša pookreje, keď sa v sektore objaví skokanka, ktorá sa netrápi, ale skáče.

Teraz práve čítam, že dorastenec Tomáš Matuščák z Humenného zabehol na M-VSAO 60m za 7,01s. Nuž, tréner Marek Lučka bude mať isto radosť.  Keď na začiatku januára  boli na testoch v BA, tak si odskočili do Malaciek, tréner si zahral so staršími  volejbal  a mladí išli do našej rehabilitácie. To ani zďaleka nemohli tušiť, že im to takto pomôže. Gratulujeme.

                                                                   V. Handl