Ešte sa vrátime pár vetami k majstrovstvám Bratislavskej oblasti, ktoré sa konali v nedeľu 29. mája na Mladej garde. Náš klub AC Malacky sa na nich zúčastnil v plnej zostave, pretože sa to podľa nás sluší. Raz sú to majstrovstvá oblasti a malo by byť cťou každého pretekára sa ich zúčastniť. Tí lepší môžu ukázať svoje majstrovstvo a ostatní sa môžu vytiahnuť, zabojovať o medaily a útočiť na osobáky. Nosením dreva do lesa by bolo konštatovať, že v bratislavskej oblasti je atletika popoluškou, ktorá nemá ani jeden  slušný štadión, pretože Mladá garda je len z núdze cnosť.  A od pekného atletického stánku, kde by sa pretekári cítili dobre, má tento štadión ďaleko. Ale to je v atletických kruhoch známy fakt. Horšie je, že už roky je tento stav nemenný a ešte asi aj pár rokov bude. Sem tam sa objaví správa, že sa ide v Bratislave budovať nový atletický stánok, ktorý by mal klasické atletické parametre, avšak vždy do toho niečo skočí. Takže čakáme.  V minulom roku sme sa nádejali, že atletický štadión budeme mať v Malackách, ale samozrejme aj tento projekt padol. Slovenský atletický zväz mohol dať na jeho výstavbu 400 tisíc, ale dal len 250, nuž a mesto usúdilo, že to je málo na to, aby sa do stavby pustilo. Takže tak. Na druhej strane musíme skonštatovať, že z Bratislavy do Malaciek jer oveľa ďalej ako opačne, takže nie som si istý, či by bolo jeho využitie v rámci bratislavskej oblasti adekvátne.  Ale na to sme si za tie roky už zvykli, že bratislavské kluby sa  našu 250-ku nehrnú. Streda tri hodinky po obede na Garde je  maximum obety pre bratislavskú atletiku.  Už to, že majstrovstvá sa konali v nedeľu a zúčastnilo sa ich pomerne veľa deti, je chvályhodné. Hlavne tých najmenších bolo kvantum. U starších to už bolo poskromnejšie. A tu neplatí floskula, že časom dorastú. Väčšinou platí, že časom skončia. 

Nás teší, že naši atléti si vybojovali 28 prvých, 29 druhých a 23 tretích miest.  Vyzerá to parádne, ale treba brať do úvahy, že pretekali v jeden deň všetky kategórie, od najmladších žiačikov po dospelých, takže treba brať tieto počty medailí aj z tohto pohľadu. Na druhej strane treba povedať, že sme mali ozaj silnú výpravu a čo malo ruky a nohy, tak to pretekalo. A tak by to malo byť. Naš duo Rebecca Slezáková a Tereza Beňová opäť potvrdzovali svoje už splnené limity na majstrovstvá Európy do 17 rokov.  Na stovke sa za nimi vyviezla k osobáku Karen Grígelová, takže máme tri rýchle šprintérky, čo je naozaj obdivuhodné. Môžeme ľutovať, že naša štvrtá šprintérka Laura Vrabčeková prestala trénovať, pretože ak by sme ju mali, tak by to bola dorastenecká štafeta  Par Excellence. V duchu sme počítali s Miškou Salayovou, ale tá nečakane prestúpila do Bratislavy a v súčasnej forme by nám aj tak veľmi nepomohla. Takže uvidíme, ako to s našou štafetou dopadne. Skôr nebude, ako bude. Ale to len tak na okraj. A kto zaujal okrem šprintérok? Nuž všetci bojovali ako levy. Veď je to aj na výsledkoch  vidieť!  Naša opora v mladších žiakoch Matias Michalovič si vybojoval tri tituly. Na čo siahne, to mu ide.  600m, kriketka a diaľka boli disciplíny, v ktorých sa zaskvel. Medzi staršími žiakmi trio Adam Boškovič, Alex Houndjo a Teo Volek ukazujú, že ak má človek chuť, tak to ide.  Netreba zabudnúť ani na našich juniorov, pretože tych je na Slovensku ako šafránu. Ivan Sedlák, Nicolas Haramia a Nehyba Michal dokazujú, že atletika sa dá robiť aj medzi juniormi.  Mne sa páčila naša žiačka Pavlína Ort-Mertlová v oštepe, ktorá po dlhšom zdravotnom výpadku zvíťazila výkonom 28,75m. A nejde ani tak o výkon, ale Pavlína sa rozbehla len tak, aby sa nepovedalo a oštepu v podstate z miesta dala takú razanciu, až to človeka zarazilo.

Trio mladších žiačok Regina Slezáková, Miška Kováčiková a Lea Pauková ukazujú, že naše dorastenecké šprintérky budú mať svoje následovníčky. Najmladšie žiačky Natália Glembusová a Kožuchová Tamara sa v diaľke dostali cez 420cm, čo je potešiteľné. A tak ďalej by som mohol pokračovať. Nech mi je odpustené, že nespomínam všetkých, pretože všetci si zaslúžia pochvalu za vzornú reprezentáciu AC. A nemôžem si neodpustiť poznámku, že v podstate reprezentujú aj svoje školy, aj keď v školách sa na to až tak nepozerá. Tam hrajú prím hlavne školské preteky, čo je podľa mňa veľká škoda. V USA sú školské súťaže základ amerického športu a na Slovensku ich rušíme. To je ale iná kapitola. Aj keď aj to sem patrí. Pretože veľa týchto atlétov a atlétok mohlo reprezentovať svoju školu na majstrovstvách Slovenska škôl, ale ministerstvo túto súťaž zrušilo. Nuž my máme príklad Terezu Beňovú, ktorá ide na majstrovstvá Európy. Tereza  je deviatačka a možno by rada ukázala svoje majstrovstvo aj na školskej úrovni, veď dva roky bola korona, súťaže na školách sa nekonali a teraz, keď sa dá, ich zrušili. Má toto logiku? 

My sa však tešíme, že atletika na Slovensku zatiaľ ako tak funguje a našim atlétom sa darí. Budúci týždeň nás o tom môžu niektorí presvedčiť vo Viedni, kde sa vyberú tí najlepší žiaci a dorastenci na medzinárodný míting.  A ďalší víkend už nás budú čakať majstrovstvá Slovenska dorastu. Tak nám držte palce.