Vhupli sme rovnými nohami do nového roka. Ale inak sa nič nezmenilo. Slnko vyšlo tak ako minulý rok, aj podobne zapadlo. A dubnický atléti mali ples. Ples na úrovni. Aj ich atletika je na úrovni. I na Slovensku sa dá robiť atletika profesionálne - to nám potvrdzujú Dubničania. Mali by byť vzorom pre ostatné oddiely. My to zase robíme srdcom. Mali by sme byť vzorom pre iné oddiely. /Bože tá moja neskromnosť!/ Ale nie sme. Ani Dubničania. Prečo? Stačí si vypočuť slovenské atletické hnutie /lepší výraz by bol nehnutie/  Dubnica je každému tŕňom v oku, lebo to robia inak. Vraj berú tých najlepších pretekárov k sebe a vytvárajú im vhodné podmienky. Oni by radšej mali ostať v materských kluboch bez podmienok, aby to bolo spravodlivé. A Dubnica vie zohnať peniaze a ostatné kluby nie! To je tiež podozrivé. Vraj len vďaka nemenovanému politikovi. Akoby to bol hriech, že politici pomáhajú športu. Veď to je jediné zmysluplné na ich práci a ešte aj to nám prekáža.

A my, ktorí to robíme srdcom sme zase hlupáci, ktorých to vraj časom prejde. A zaradíme sa do prúdu slovenskej atletiky , ktorý si pomaly tečie cez slovenské doliny, pomaly, pomaličky, ale čo je pre väčšinu podstatné - tečie!!! A nemusí ani tiecť, len nech kvapká. A trénerov, ktorí prídu na reprezentačné sústredenie vo svojom osobnom volne, bez koruny náhrady, radšej disciplinárne potrestáme. Aby náhodou nezačali vystrkovať rožky. Veď ich máme ako maku! Na školenie trénerov prvej triedy sa z celého Slovenska prihlásili až dvaja. Z toho jeden 60-ročný dôchodca, ktorý pochopil, že ak chce dobre trénovať, tak sa musí vzdelávať. Ale to ich malo pochopiť aspoň dvadsať tak ako v ostatných športoch.. A štafety na 4x400m na majstrovstvách Slovenska juniorov  nebudú! A keď aj dovolíme, tak ich diskvalifikujeme, lebo jeden člen mal miesto modrého dresu bledomodrý. A v trojskoku junioriek dáme 11 metrovú dosku, aby nikto nedoskočil a ušetríme! A potom sa čudujeme, kde sa ocitla tá naša atletika. Jednoducho je tam, kam sme ju my dostali. A žiadny nový rok nám v tom napomôže, tak ako nám nepomohli tie predchádzajúce. Pretože to nie je v rokoch, ale v ľudoch.