Sladko-trpká príchuť Študentského behu
16. 11. 2011
Sladko-trpká príchuť Študentského behu
nové, preteky (www.behamy.estranky.sk)
Bratislava (16.11.2011, 18:30). Tak vedzte, že sme už dobehali. Študentský beh Bratislavou v globále vyšiel takmer dokonale. Mal však pre nás aj trpkú príchuť. Jakub Valachovič vinou chyby organizátorov prišiel o takmer isté víťazstvo, keď necelý kilometer pred cieľom stratil z dohľadu cyklistu, ktorý ho mal navigovať a nesprávne odbočil. Dobehol s výraznou stratou a v poli porazených. Aspoň nás môže tešiť, že česť našej ekipy zachránil Jano Matúš, ktorý dovtedy druhý, finišoval na prvom mieste. Svoje kategórie vyhrali aj Gabika Janíková a Leo Cimerman.
Nad Bratislavou nevisela taká hustá hmla ako nad Malackami. Za Patrónkou presvitali skrz novembrovú oblohu slnečné lúče a keďže zima bola značná, bežcom padli veľmi vhod. Usporiadatelia oznámili, že nastali isté zmeny na trati. Pôvodný plán prebehnúť cez Starý most, pokračovať po druhej strane Dunaja k mostu Lafranconi a odtiaľ sa vrátiť k internátom Ľudovíta Štúra v Mlynskej doline padol. Po novom sa tesne pred Starým mostom mali bežci točiť na šiestom kilometri a po nábreží Dunaja sa vracať tou istou cestou na štart. Pretekári popri tom míňali budovy fakúlt Univerzity Komenského –informatiky, telesnej výchovy a športu, prírodovedeckú fakultu a tiež filozofickú fakultu. Trať mala byť zaujímavá, hoci sa nedali vylúčiť komplikácie. Organizátori si nemohli dovoliť zastaviť pohyb chodcov na chodníkoch a pretekári tak museli rátať s tým, že sa budú vyhýbať. Myšlienka dobrá
Organizátori na prvý pohľad nenechali nič na náhodu a „do zbrane“ povolali troch cyklistov v reflexných vestách, ktorí mali bežcom vpredu „rozrážať vzduch“ a navyše ich navigovať správnym smerom. Myšlienka bola dobrá, no počas behu sa ukázali nedostatky. Pár stoviek metrov pred vbiehaním na nadchod ponad rušnú ulicu pri Botanickej záhrade cyklisti nedostatočne odhadli vzdialenosť medzi bežcami a nimi. Na exponovanom mieste v blízkosti prírodovedeckej fakulty viedol úzky chodníček strmo nadol. Tu bežci dobehli cyklistov, ktorých navyše brzdili všadeprítomní chodci. Zablokovali tak celú „uličku“ a pretekári museli takmer zastaviť. „Cyklisti si boli vedomí svojej chyby a ospravedlňovali sa nám. V tom momente som pole pretekárov viedol ja s Jánom Matúšom, Kosťom Kocianom a ďalšími pretekármi,“ vravel Jakub Valachovič. Pokračovalo sa ďalej k mostu Lafranconi a potom po pešej zóne nábrežia Dunaja až k Starému mostu. „V týchto miestach si cyklisti plnili svoju úlohu znamenito a poctivo upozorňovali všetkých chodcov, aby zvýšili opatrnosť a vyhli sa bežcom,“ vraví Jakub. Situácia na otočke
Situácia sa za mostom Lafranconi začala vyjasňovať. Do čela pretekov sa už predral Valachovič, ktorý si vybudoval náskok pred svojím bežeckým kolegom Jánom Matúšom. Valachovič sa opäť dostal do pozície, v akej sa už ocitol neraz v sezóne - bežal sám v čele pretekov a svoj náskok sa snažil zvyšovať. Na otočke mal náskok asi sto metrov pred Matúšom. Ďalších sto potom strácal bratislavský bežec Konštantín Kocian. Až za ním sa postupne trúsili ďalší bežci. „Počas spiatočnej cesty sa cyklisti predo mnou rozdelili, čo bol opäť dobrý krok. Zostal so mnou jeden, ostatní išli pomáhať bežcom vzadu. Únava rástla a cítil som, že zďaleka nebežím v takej pohode, v akej som absolvoval nedávno Malackú desiatku,“ vravel Valachovič. Náskok pred Matúšom však stále zvyšoval a keď pribiehal k nadchodu pri Botanickej záhrade videl, že Jano je v dostatočnej vzdialenosti.
Najťažšie na záver
Nasledovala najťažšia pasáž pretekov. Návrat do Mlynskej doliny bol poznamenaný súvislým a ostrým stúpaním. „Nohy mi neuveriteľne tuhli ale zbieral som všetky sily, ktoré som dovtedy našetril, aby som ešte vystupňoval tempo. Koketoval som s myšlienkou, že zajtra pôjdem ešte do Jehníc na ďalšie kolo Moravsko-slovenského pohára, ale pred posledným kilometrom už som tušil, že únava po týchto pretekoch bude značná. Tak som chcel všetko vrhnúť do záverečných metrov tu.“ Jakub však čoskoro zaregistroval ďalší závažný problém – pred ním odrazu nebol cyklista. „Znervóznilo ma to, ale očakával som, že sa každú chvíľu pripojí. Okrem neho som totiž nevidel ani žiadnych iných traťových maršalov. Skúšal som sa orientovať podľa šípok, ale už pri prírodovedeckej fakulte som žiadnu nevidel. Asfalt bol pomaľovaný menami úspešných absolventov minulých štúdií a možno tam tá šípka aj niekde bola, ale nebolo ju vidieť. Zmätene som sa obzeral a rozhodol sa, že pobežím rovno. Našťastie som čoskoro zbadal šípku, ale netušil som, či podobné exponované miesto nebude na trati o kus ďalej. A bolo!“ V istom momente Jakub pribehol na rázcestie, kde netušil či treba bežať doľava alebo rovno. Traťový maršal nikde, cyklista tobôž. Malačan najprv spomalil a potom to „strihol“ doľava. Bola to zlá voľba...
Osudná voľba
„Dostal som sa k bočnému vchodu do budovy fakulty informatiky alebo ako sa to volá. Cesta ďalej viedla na stavenisko, kde okrem pracovného náradia nebolo ani živej duše. Len plot. Bolo jasné, že toto nebude tá správna cesta a nezostávalo mi nič iné, len prijať fakt, že dnes proste prehrám.“ Jakub sa vracal k miestam odkiaľ pribehol. Keď zbadal prebiehavších bežcov, povedal si, že do cieľa dobehne aspoň klusom. „Míňal ma chlapík, ktorý bojoval zo všetkých síl. Povedal som mu, že ho aspoň potiahnem do cieľa. Nepovedal nič. Neskôr som zistil, že to bol dánsky účastník Jasper, alebo aspoň tak sa tuším volal, ktorý nerozumie slovensky. Bežali sme spolu a pred cieľom som zastavil. Jasper dobehol a po pretekoch sme si vymieňali naše zážitky z behu.“ 
Jano Matúš už vítal Jakuba. Do cieľa dobehol prvý a zachránil tak česť našej bežeckej ekipy. „Volal som na teba, aby si neodbočoval doľava, ale bol si ďaleko a nepočul si,“ znelo vyjadrenie Matúša. Spravil tak to najlepšie, čo mohol a z čoho vedel, že v konečnom dôsledku bude mať i Jakub radosť – vyhral! „Mám rozpačité pocity. V závere som stupňoval tempo a veril som, že sa k Jakubovi priblížim a v závere ho potrápim. Tento stav ma neteší a nemám z víťazstva takú radosť. Aj som to hneď povedal usporiadateľom,“ vravel Matúš. Ten tiež povedal, že počas záverečného stúpania dobiehal „Jakubovho cyklistu“. „Neviem čo tí chlapci robili. Vyzeralo to, akoby nevládali. Aj cyklista ktorý dosiaľ išiel so mnou odpadol a čoskoro sa ma nedržal ani Jakubov jazdec.“
Jano Matúš už vítal Jakuba. Do cieľa dobehol prvý a zachránil tak česť našej bežeckej ekipy. „Volal som na teba, aby si neodbočoval doľava, ale bol si ďaleko a nepočul si,“ znelo vyjadrenie Matúša. Spravil tak to najlepšie, čo mohol a z čoho vedel, že v konečnom dôsledku bude mať i Jakub radosť – vyhral! „Mám rozpačité pocity. V závere som stupňoval tempo a veril som, že sa k Jakubovi priblížim a v závere ho potrápim. Tento stav ma neteší a nemám z víťazstva takú radosť. Aj som to hneď povedal usporiadateľom,“ vravel Matúš. Ten tiež povedal, že počas záverečného stúpania dobiehal „Jakubovho cyklistu“. „Neviem čo tí chlapci robili. Vyzeralo to, akoby nevládali. Aj cyklista ktorý dosiaľ išiel so mnou odpadol a čoskoro sa ma nedržal ani Jakubov jazdec.“ Emócie bokom
Sám Valachovič bol rozčertený a demotivovaný: „Cyklista šiel so mnou poctivo celý čas po nábreží Dunaja, kde by aj slepý nezablúdil, lebo by išiel stále rovno. Ale v miestach, kde sa dalo ľahko zablúdiť, ho zrazu nebolo a nestál tu ani žiadny z usporiadateľov. Také reči, že je to aj moja chyba, keď si nedokážem zapamätať trať alebo sa nemám drať do čela, keď neviem kade bežím, hádam dotyční ani nemôžu myslieť vážne. Našťastie to nevravel nikto z organizátorov. Tí naopak, podľa toho čo som počul od Kosťa Kociana, prejavili ľútosť nad vzniknutým stavom a dúfam, že sa z tejto situácie poučia. Je to pekná akcia a ak sa vychytajú muchy, ktoré sa stali tento rok, môže byť ďalším z pekných bratislavských bežeckých podujatí,“ vravel Valachovič keď prvé emócie opadli. Príde na budúci rok? „Uvidíme, ale zo zásady tieto preteky určite nebudem bojkotovať. Prvý ročník je vždy risk, usporiadateľ musí získať skúsenosti a aj keď si myslí, že pripravil všetko na jednotku, môže ho prekvapiť kdečo. Ak mal byť môj prípad mementom do budúcnosti, tak to malo aj pozitívnu stránku veci.“Bol to úspech
Valachovič si tak zažil podobný pocit ako počas pretekov v Anglicku, kde taktiež zablúdil. Tam však vtedy mal ešte vyše štyri kilometre na to, aby súpera dostihol a napokon zvíťazil. Tu sa s niečím podobným nedalo rátať a malacký bežec cítil veľkú krivdu. Bežci z malackej skupiny však boli až nečakane úspešní. Gabika Janíková mala na štarte v kategórii žien nad 40 rokov len jednu súperku, no porazila ju a to sa vždy počíta. Podobne Leo Cimerman vyhral kategóriu juniorov. „Bol som unavený, keďže ešte včera sme tvrdo trénovali a na preteky sa vôbec špeciálne nepripravovali. O to mám väčšiu radosť, že som vyhral,“ vravel úspešný Leo. Na pretekoch štartoval aj Milan Haba, ktorý však od začiatku bežal s Gabikou a pomáhal jej udržiavať tempo. „Aj ja som cítil určitú únavu. Napríklad pred Malackou desiatkou som sa cítil fajn, teraz to bolo o poznanie ťažšie. Preteky som si išiel vyložene užiť,“ vravel Arnold. Tri prvenstvá pre našich bežcov však opäť naplnili našu skupinu optimizmom. Jakuba, Jána a Jula Ožvolda teraz čaká dolaďovanie formy pred majstrovstvami Slovenska v krose. Dúfame, že podobné nepríjemnosti, aké dnes postretli Jakuba, ich v Dudinciach neprekvapia.
A takéto sú oficiálne výsledky:
Muži (18 - 26 rokov): 1. J. Matúš (Beháme.sk) 37:37 min, 2. K. Kocian (Beháme.sk) 38:36 min, 3. M. Švec (FTVŠ Bratislava) 38:43 min, ... 11. J. Valachovič (AC Malacky) 44:20 min.
Muži nad 40 rokov: 1. P. Radič (Cífer) 42:39 min, ... 16. M. Haba (AC Malacky) 56:16 min.
Ženy nad 40 rokov: 1. G. Janíková (AC Malacky) 56:16 min, 2. D. Turzová (Devínska Nová Ves) 1:14:41 hod.
Juniori: 1. L. Cimerman (AC Malacky) 45:06 min, 2. R. Vančo (Gamča ++) 46:52 min.
-TK AC-
Komentáře
Přehled komentářů
Mapka behu je na to, aby sa človek zorientoval podľa nejakých veľkých a známich bodov - napríklad, bežím po námestí vedľa múzea, potom prebieham cez most a vraciam sa popri parku k druhému mostu a následne k radnici... Bezvýznamná križovatka chodníkov zastrrčená medzi dvomi budovami mi z mapky nič nepovie. Na Malackej desiatke sa nemožno stratiť, lebo všetky alternatívne odbočky sú obsadené traťovými maršalmi. A tak to malo byť aj včera.
to nevadi
(Mival, 17. 11. 2011 7:03)nic to Jakub, pridu este sladsie vitazstva a asi aj trpkejsie prehry - toto bola iba taka lapalia. Teraz sa sustred na Dudince, drzime palce...
A ja ze si vyhral....
(PALO, 16. 11. 2011 23:45)
A ked som pozeral vysledky ze coo, ako to ze si za mnou...
Inak to je tak ked si clovek poriadne nanastuduje mapku behu :) ja to mam vzdy cez google earth pomerane aj na kilometre.... Chyba jasne na strane organizatora to na 100%, to predtym som len podpichoval cezpolnych... Ja na FEIke studujem a tym chodinokom chodim a beham denne ;-) Ja by som zase mozno zabludil v Malackach.
áno
(Jakub Valachovič, 16. 11. 2011 21:52)Čakal som od teba komentár v podobnom duchu. Teraz pol roka nebudem mať pokoj od podpichovačných poznámok. A potom, keď to konečne vyšumí, sa zase stratím...
Palo
(Jakub Valachovič, 17. 11. 2011 9:07)