Malacky (25. 4. 2012). Isto už netrpezlivo čakáte na výsledky z prvých dráhových pretekov našich bežcov v novej sezóne. Už tradične sa s tartanom stretávajú v každoročnej premiére malackí bežci v Bratislave v 1. kole dorasteneckej oblastnej ligy. A keďže preteky sú zároveň kontrolkami pre dospelých, dnes sa na štart behu na 800 metrov postavil okrem dorastencov Lea Cimermana a Tibora Horvátha i Juraj Moravčík.
Morák má počas svojej dvojtýždňovej slovenskej „tour“ za sebou náročný program. Minulý týždeň vyplnil tvrdými tréningami, ktoré ho naplnili bolesťami a únavou. Napriek tomu má za sebou veľmi vydarené účinkovanie v sobotňajšom 5. kole Moravsko-slovenského bežeckého pohára v Mikulčiciach na, preňho netradičnej trati 10 kilometrov (33:14 min a osobný rekord). Dnešná dráhová premiéra mala byť ďalším extrémne ťažkým testom momentálnych Morákových schopností. Osemsto metrov je disciplína, v ktorej Juraj v priebehu svojho atletického života najviac vynikol. Bolo to však pár rokov dozadu. Dnes je náš bežec na prahu tridsiatky, ale zato má dvojnásobnú chuť prekonávať seba samého. V priebehu sezóny skôr plánuje štarty na 1500 metrov a možno aj dlhšie bežecké disciplíny, keďže celú zimu poctivo brúsil vytrvalosť. Ale osemstovka je dobrým testom počas tvrdého tréningového zaťaženia. Dnes okrem tejto hlavnej trate nastúpil aj na dvojstovke, ktorá sa odohrávala len tesne po prvej disciplíne.
Aj naši dvaja dorastenci mali rovnaký program ako Morák. Ich účinkovanie v súťaži sme brali trochu vážnejšie, keďže chlapci naháňali i body do hodnotenia klubov v dorasteneckej lige. Leo a Tibor absolvovali pretekársky víkend a najmä v nedeľu excelovali na pretekoch dvoch míľ (Leo 10:52 min, Tibor 11:15 min). Sympatické výsledky z posledných dní dávali tušiť, že obaja sa stále viac stretávajú s formou a to je len dobre. Osemsto metrov je mimoriadne náročná disciplína a treba na jej prekonanie bojovnosť a nezlomnú vôľu.
V takejto situácii teda bola dnes trojica malackých pretekárov. Z našej ekipy chýbal Jano Matúš, ktorý v sobotu „vybuchol“ na pretekoch v Mikulčiciach a vo štvrtok ho čaká skúška v škole. Hoci streda bola slnečná a teplota vystúpila nad 20 stupňov, preteky poznačil silný vietor. Na tribúne sa zdalo, že len pofukuje, ale hlásenia meračov vetra udávali divoké hodnoty, občas aj okolo 3 metrov za sekundu. Fúkalo z východu, čiže do protismeru k cieľovej rovinke. Pre našich chlapcov to znamenalo, že prvú polovicu trate vybiehali za podpory vetra. To bolo zradné, lebo všetci traja vyrukovali na štart s jasným cieľom – zabehnúť dobrý čas. Motivačné gestá, poskakovanie, plieskanie do stehien a sústredený výraz v tvári – ako jeden muž stáli na štarte malackí bežci. Morákovi chýbal žiaľ riadny súper, s ktorým by sa bol mohol potiahnuť. V prípade chlapcov sme vedeli, že by približne na ich úrovni mohol bežať bratislavský bežec Andrej Koleda. Ten stabilne zvláda osemstovku okolo 2:05 min, ale dnes už pred touto disciplínou absolvoval beh na 1500 metrov. U Andreja sa teda dalo rátať s únavou a slabším výkonom, čo chlapci mohli využiť. Leo a Tibor sa mali držať pri Andrejovi a nechať ostatných tak.
Pre technické problémy sa štart približne o desať minút oneskoril, čo brnkalo mierne na nervy všetkým pretekárom. Ale dobre – dnes to bol aspoň tréning so všetkým, čo k tomu patrí. Po štarte vyrazil Morák dopredu bez bázne a hany. A stalo sa to, čoho sme sa obávali. Prvá „veterná“ dvojstovka vyznela v podaní nášho bežca veľmi ľahko, avšak nadmieru rýchlo. Medzičas po prvej štvrtine trate bol okolo 27 sekúnd a bolo zrejmé, že Morák to prehnal. Rovnako tak Leo, ktorý sa nerozvážne hnal za ním. Jediný Tibor umne vyčkal a zaradil sa za Andreja Koledu. Budúcnosť mala ukázať, že to bolo správne riešenie. Morák v druhej polovici kola začal strácať, ale stále mal po 400 metroch na konte sľubný medzičas okolo 59 sekúnd. No ako vieme – druhé kolo na osemstovke je hotová pohroma. Stalo sa aj dnes!
Leo prebiehal v čase 1:00 min, čo bolo tiež rýchle. Tibor zaostával cca 2 sekundy a až teraz sa odpútal od unaveného Andreja Koledu (na fotografii). Morák začal šialene tuhnúť, ale vďaka vetru do chrbta si udržiaval stále slušné tempo. Medzičas na 600 metrov bol 1:30 min. Najhoršia pasáž, a síce posledná dvojstovka okorenená protivetrom, mu však dala zabrať viac ako si myslel. Namiesto finišu sa Jurajove nohy ledva odlepili od dráhy a cieľovú pásku preťal v slabom čase okolo 2:07 min. Leo vytuhol ešte skôr a pri vbiehaní do poslednej dvojstovky sa pred neho dostal Tibor. Ten si počínal ako rodený osemstovkár a tempo dokázal v závere ešte vygradovať. Leo videl pred sebou už asi všetkých svätých a jeho záverečné metre do cieľa už mali s atletikou len pramálo spoločného. Tibor finišoval niekde okolo 2:11 min, Leo až 2:15 min. Úprimne povedané, očakávali sme, že sa v cieli objavia v opačnom garde. Tibor si dnes zaslúži absolutórium – ukazuje sa, že atletika nie je len bohapusté behanie, ale vyžaduje aj um. Preto sa v nej mnohí nepresadia.
Najmä pre Moráka to bol dnes možno trpký zážitok. No po sobotňajšej desiatke a pondelňajšom tvrdom tréningu v tretrách dnes skrátka nemal nárok na akékoľvek prekonávanie sa. Možno sme čakali, že by sa čo najviac mohol priblížiť času okolo 2:03 min, ale aj to bolo napokon nad rámec jeho možností. Výsledok to však nie je tristný, keďže aj podľa časopisu Atletika je charakter strednotratiarskych tréningov odlišný od všeobecnej vytrvalosti, ktorú má Juraj dosiaľ nebehanú od zimy. Citujme:
Každá disciplína má svoje špecifické formy tréningu. Maratónsky bežec trénuje inak, ako bežec na 400 metrov (v prípade Moráka 800, resp. 1500 metrov, pozn. TK AC). Kým maratónec bude trénovať predovšetkým rozvoj aeróbnej kapacity, tréning štvorstovkára sa bude zameriavať na rozvoj anaeróbnej kapacity. Bežec na 400 metrov sa preto musí „naučiť“ bojovať s vysokou „kyslosťou“ vnútorného prostredia a s bolesťou svalov, s ktorou je spojená. To znamená, že trénuje laktátovú toleranciu. Avšak anaeróbne zaťaženie je možné dlhodobo absolvovať jedine vtedy, ak je aeróbna kapacita dostatočne vysoká. (Gerych, D. Laktát a jeho význam v tréningu, magazín Atletika, číslo 1, rok 2012, strana 51).
Morák sa zatiaľ v zmiešanom pásme (medzi aeróbnym a silno anaeróbnym) ocital len občas a preto logicky nemôže behávať rýchle časy v apríli. Z tohto dôvodu sa domnievame, že počas ďalších týždňov mu pôjde výkonnosť hore a jeho časy sa pred letným vrcholom ustália na sympatických hodnotách. Napokon – sezóna trvá až do konca septembra.
Beh na 200 metrov len cca 20 minút po dobehnutí osemstovky – to bol dnes dokonalý trest pre všetkých troch. Tibor zdesene konštatoval, že sa neodlepí z bloku a vraj už je totálne hotový. Morák len schmatol tretry a vydal sa zadumane na štart šprintérskej disciplíny. A Leo? Ten zvolával na pomoc samotného pánbožka! Nebolo to napokon také dramatické. Naši bežci štartovali tam, kde sa patrí na vytrvalcov – v bočných dráhach. Ale bolo nám to jedno, dvojstovka nič neriešila, maximálne to, v akej kondícii sú chalani, a ako sa dokážu vyrovnať s malým časovým odstupom na trati, ktorá vyžaduje maximálny výkon v anaeróbnom šprintérskom pásme. Ako prvý vyštartoval Morák, ktorý to zo začiatku vzal pekne zostra. Na posledných päťdesiatich metroch však opäť tuhol a v závere dobiehal len na pol plynu. S bežcami sa fajnovo pohral i vietor, fučal im proti o intenzite nad 3 metre za sekundu. Morák dosiahol čas niečo nad 26 sekúnd. Tibor dnes zo všetkých najviac prekvapil a od začiatku do konca prekypoval dostatočnou energiou. Navyše si dokázal udržať solídnu frekvenciu kroku, takže záver jeho dvojstovky vyznel veľmi pekne. Aj čas potešil, podľa nášho merania to bolo niekde okolo 27 sekúnd. Leo je bojovník na pohľadanie, ale čo sa týka rýchlosti, na Tibora stráca. A hoci aj on predvádzal ľahučký beh, v cieli to bolo pomalé (cca 29 sekúnd). Leo sa javí viac vytrvalostne ako Tibor a ak by sme ho testovali ako králika, zrejme by sme zistili, že má viac červených svalových vlákien (typických pre vytrvalcov) ako Tibor. A hoci sú obaja týmto mierne diverzifikovaní, spoločne sa dokážu na súťaži potiahnuť, čo obom prospieva. Našich dorastencov v sobotu čaká športové trojstretnutie reedukačných ústavov. S Leom a Tiborom na bežeckých disciplínach by mala mať Sološnica už takmer isté body, ale nepredbiehajme. Chlapcom dožičíme teraz dva dni relax a cez víkend sa tešíme na ich výkony. Morák, ak sa bude dobre cítiť, možno v sobotu absolvuje svoj druhý (a na dlhý čas asi posledný) štart na 10 kilometrov v Borskom Mikuláši (6. kolo MSBP). Bude to záver náročného objemového obdobia, ktoré mu však pripravilo živnú pôdu pre ďalšie, špeciálnejšie tréningy. Tak nám všetkým držte palce, aby sme v lete boli zdraví a mali úspešnú sezónu.
Výsledky budú, ale musíme si počkať, až kým ich oficiálne zverejnia. Občas to trvá dlho, takže… buďte trpezliví.
–TK AC–
