Morákov očistec, Valachovičove zodraté nohy, Monikina „neodrazová“ noha
24. 9. 2011
Morákov očistec, Valachovičove zodraté nohy, Monikina „neodrazová“ noha
Máme za sebou Trnavské memoriály (v Trnave podotýkame), kde sme z AC Malacky mali štyroch pretekárov v akcii. Pôvodne trojicu Eliška Chvílová, Monika Baňovičová (skok do diaľky) a Juraj Morák Moravčík (800 m) doplnil Jakub Valachovič, ktorého riaditeľ pretekov Vladimír Gubrický poprosil, aby prišiel aspoň „ležérne“ odbehnúť tri kilometre, aby na stupňoch nebolo prázdne miesto. Okrem nitrianskeho dorastenca Patrika Šedivého totiž organizátori nemali nahláseného nikoho iného, tak povolali do zbroje Valachoviča a domáceho vytrvalca Ondra Puškára. Jakub Valachovič sa rozlúčil s dráhovou sezónou už v stredu 21. septembra v Děčíne v behu na 3 kilometre prekážok a tento štart už považoval len za tréning po včerajších pretekoch v Gbeloch. A zahral sa na frajera, keď na štart nastúpil len slabo rozcvičený a navyše bez tretier, ale čo viac – aj bez tenisiek. Po vzore afrických bežcov to skúsil naboso. Samozrejme po pretekoch si našiel na chodidlách zodratú kožu a zvyšok krásneho slnečného dňa v Trnave mu každý krok spôsoboval pálivú bolesť. „Behať naboso po pieskoch a tráve, to je bežná rutina môjho tréningu. Teraz som si to chcel vyskúšať po tartane, napokon história pamätá aj víťaza v maratóne, ktorý celú trať absolvoval bosý – Abebe Bikila,“ vysvetľoval Valachovič. Jakub teda „dobikiloval“. Napriek bosým nohám však vyklusal trojku v lahodnom a pohodovom tempe, v závere dokonca predstihol aj Patrika Šedivého, ktorý už mal dosť. Ondro Puškár si dobehol pre víťazstvo v čase tesne pod 10 min, Jakub bol druhý pár sekúnd za ním.
Vážnejšie bral svoju úlohu Juraj Moravčík, ktorý posledné týždne zaberá a chce sa vrátiť do kolotoča atletických pretekov. V Trnave chcel skúsiť zabehnúť osemstovku pod 2:10 min. Rýchlosť a dynamiku na to má, technika jeho behu je stále dobrá. Ale chýbajúce kilometre za dva týždne nedoženieš! A potvrdilo sa to. Morák mal za súpera Tomáša Palkoviča, bežca z AK Junior Holíč, ktorý však býva v Závode. Istý čas pôsobil v Bratislave, ale teraz sa opäť vrátil na rodné Záhorie a zrejme sa pridá k našej bežeckej ekipe, aby v kolektíve skúsil opäť útočiť na také časy, aké predvádzal v zime v hale Elán (napríklad 4:07 min na 1500 m). V súboji s Morákom bol favorit. Osemstovka nečítala na štarte žiadneho ďalšieho bežca a Moráka tak mohla hriať myšlienka, že bude prinajmenšom druhý a dostane sa na stupne. Prvá štvorstovka bola rozbehnutá aspoň na oko pekne. Obaja chlapci disponujú sympatickou bežeckou technikou a medzičas po prvom okruhu 1:02 min nebol na zahodenie. Morák začal tuhnúť, čo sme očakávali, Tomáš bojoval o čas aspoň na úrovni dvoch minút. Morák tuhol každým metrom, posledných dvesto metrov to už nebol v jeho podaní ten ľahučký beh, ale nepodarená chôdza (tým nechceme povedať, že by do cieľa došiel...) na 50 km. Palkovič vyhral časom cca 2:04, Juraj bol o takmer desať sekúnd späť. Potvrdilo sa – vytrvalosť, vytrvalosť. vytrvalosť! S tým sa dá samozrejme veľa urobiť a ak Juraj Moravčík chce súťažiť (napokon stále je mladý a má mnoho síl), musí počas jesene a zimy zapracovať na svojej kondícii. Ale podľa vlastných slov sa už na to teší, tak mu treba veriť a držať palce!
O niečo lepšie boli výkony našich skokaniek, ktoré sa napriek hrozivej únave v závere sezóny dokázali dostať cez hranicu päť metrov. Všeobecne však možno povedať, že Eliška Chvílová aj Monika Baňovičová sa nijako nevymykali zo všeobecného trendu – nech už sezóna konečne skončí! Pokusy v skokanskom sektore boli unavené, nábeh pred odrazom neraz pomalý. Monika posledné dva pokusy odskákala z , podľa nej „neodrazovej“ ľavej nohy, keďže na pravej ju ešte bolí priehlavok. A boli z toho dva celkom sympatické, najmä však najdlhšie pokusy (527 cm a 521 cm). Monika teraz premýšľa zrejme o tom, ktorá noha je vlastne jej odrazová. Na premýšľanie má dostatok času do utorka 27. septembra, kedy sa v Malackách na ZŠ Záhorácka koná Memoriál Milana Škvaridla v skoku do diaľky. Potom už asi naše baby nadobro so skákaním seknú a budú sa pripravovať na novú sezónu. Výkon Elišky Chvílovej bol poznamenaný enormnou únavou, keďže výsledky ešte nie sú oficiálne zverejnené, matne si spomíname, že najdlhší pokus bol možno pár čísiel za 510 cm. Monika svoju súťaž vyhrala, Eliška bola druhá. Výsledky by mali byť v najbližších hodinách „nalepené“ na webovej stránke SAZ.
-TK AC
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
