Konečne sa zaviedol v atletike do praxe nový systém prihlasovania sa na preteky a všetko, čo k tomu  patrí.  Je to v každom prípade výrazný krok dopredu  v slovenskej atletike.  Osobne si myslím, že už to mohlo byt dávnejšie, ale kto žije na Slovensku, iste uzná, že tu jednoduché riešenia neexistujú a každý kúsok pokroku si treba tvrdo odmakať s vopred neistým výsledkom. Tentokrát to vyšlo a konečne sa dostávame k výsledkom priebežne a nie s niekoľkodňovým, či týždňovým oneskorením.  No a samozrejme tento systém bude mať za následok, že každému bude jasné, koľko má klub aktívnych členov, s ktorými pracuje a chodí na preteky. A podľa počtu týchto členov bude zväz prerozdeľovať 15 percent financií z balíka, ktorý dostane od štátu.  Doteraz to bolo podľa toho, koľko členov si ten ktorý klub zaregistroval včítane  čiernych duší a ak si zaregistroval príklad tri školy kompletne, tak sa dostal k pomerne slušnému balíku peňazí. Tomuto odzvonilo a črtá sa spravodlivejšie rozdelenie.  A tu už bude záležať na klube, ktorou cestou sa vydá. Ak budem chcieť robiť kvalitu a mať tak okolo tridsať mládežníkov do 23 rokov, tak dostanem okolo 500 euro na rok.  Ak ale pristúpim na hru naháňania peňazí a budem obchádzať preteky autobusmi  a budem mať 300 pretekárov, tak dostanem okolo 6000 euro. Z tohto pohľadu by na tom mohla byť najlepšie bratislavská atletika, pretože električková súťaž je, čo sa týka cestovania, najlacnejšia a pri dobrom manažmente by klub mohol pritiahnuť na preteky slušný počet štartujúcich.  Ešte sú tu aj ficovlaky, ale neviem si predstaviť, aby niekto pre pár tisíc euro chodil vlakmi so stovkami detí. To je už asi sci-fi.

Treba spravodlivo poznamenať, že tento výmysel 15-tich percent nevznikol na pôde zväzu, ale vymysleli ho úradníci, ktorí sa tvária, že sú štát. Osobne si myslím, že zväz by vedel účinnejšie prerozdeliť tieto peniaze,  ale vieme, kde žijeme, tak sa nemožno čudovať.  Nuž a tak ideme s požehnaním mocných do toho. To znamená, buď budeme robiť kvantitu alebo kvalitu. Oboje asi nie je v možnostiach väčšiny slovenských klubov. My v Malackách v tom máme jasno. Zanietene sa venujeme kvalite, takže aj keby sme chceli naskočiť na kvantitu, nemáme čas. Takže škodoradostne prenecháme časť peňazí, ktoré by sa nám podarilo pri ich hektickom a nezmyselnom naháňaní vydolovať, tým, ktorí sa do toho vrhnú.  Niekto povie, že za rodinu a vlasť sa treba obetovať a treba pritiahnuť detí na športoviská. Nuž, my to robíme už roky, ale – súdruhovia – odtiaľ -  potiaľ. 

Sám som zvedavý, čo tieto zmeny v tomto roku atletike prinesú. Nuž sezóna sa rozbieha, tak sa nechajme prekvapiť.

                                                               V.Handl