Jdi na obsah Jdi na menu

Keď je rýchlosť, stačia aj tenisky

7. 6. 2011

 

Keď je rýchlosť, stačia aj tenisky
 
img_0220.jpgK výkonu 12, 12 m v trojskoku, ktorý len tak „náhodou“ išla odskákať malacká talentovaná dorastenka Monika Baňovičová, by bol hriech nepridať zopár slov. V prvom rade treba spomenúť, že ten nitriansky trojskok nebol v pláne. Aspoň pokiaľ by sme mali veriť Monikinmu trénerovi Vladimírovi Handlovi, ktorý u nej pôvodne kalkuloval s hladkými a prekážkarskými šprintmi. Monika si však asi pred mesiacom natiahla počas tréningu zadný stehenný sval, podobne ako ďalšia malacká dorastenka Eliška Chvílová, ktorá pre problémy takéhoto rázu stratila celú minulú sezónu. Obligátne zranenie šprintérov určilo vývoj inak zamýšľaným smerom. Rovnako ako u Elišky, bolo na štartoch Moniky vidieť, že noha nie je stopercentná (najmä mizerný výkon na 100 metrov v Ostrave za pomalých 13, 10 s). Tak Monika po dohovore s trénerom zvolila skokanskú alternatívu (opäť podobne, ako Eliška Chvílová), hoci skoky sama o sebe príliš netrénuje. „Je to východisko z núdze. Aj skoky môžu byť súčasťou tréningu rýchlosti, navyše ju noha nebolí pri takomto pohybe,“ vysvetľoval Vlado Handl. Baňovičová je všestranná atlétka – blysla sa už na hladkých tratiach (v štrnástich rokoch zabehla stovku za 12, 54 s), na 100 metrov prekážok dorasteniek (14, 71 s v pätnástich rokoch, stotinu od limitu na majstrovstvá sveta) a teraz očarila i skokmi. Skokanskí tréneri v Nitre boli vo vytržení, keď videli, čo malacké dievča stvára. Na Záhorí trénujú teda dve dorastenky, ktoré skáču rozdielom triedy pred ostatnými dorasteneckými konkurentkami zo Slovenska. A to preto, že, laicky povedané, „zo zdravotných dôvodov nemohli nastúpiť na šprintérsku trať“. Vlado Handl však pripomína, že rýchlosť je hlavná a to i pre skokanov. Ťažko povedať, či to malacký tréner, inak sám niekdajší skokan, plánoval. Po odchode Claudie Hladíkovej z AC Malacky do Dukly Banská Bystrica, ktorá práve v skoku do diaľky zaznamenala minulý rok štrnáste miesto na olympiáde mládeže v Singapure, sa aspoň malacká atletika nemusí báť, že skoky zľavia zo svojej kvality. Na záver perlička z nitrianskeho doskočiska. Baňovičová, ako toho času najmä šprintérka, nevlastní žiadne skokanské tretry. Diaľku odskákala v tretrách na šprint (čo je podobné ako by futbalista hral na tráve s kopačkami určenými na sálový futbal) a trojskok dokonca len v bežeckých teniskách (to už by futbalista mohol hrať aj naboso). Tretry si Monika vyberá len ťažko, keďže má mimoriadne malú nohu, hoci s vysokým priehlavkom. Predavači sa zapotia, aby jej našli optimálnu veľkosť. „Ja mám proste takú blbú nohu,“ sťažuje sa občas Monika. Bezpečne sa dá povedať, že Baňovičová má nohy v poriadku a keď si na ne ešte obuje tretry, môže byť jej skákanie vskutku zaujímavé. Podstatné však je, aby si udržiavala to hlavné, čo má - rýchlosť! Potom sa dá skákať – hoci aj v teniskách.
Jakub Valachovič

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář