Dnes, v piatok sme sa vybrali do haly Elán na Bratislavskú latku. Treba povedať úprimne, že sme sa išli rozcvičiť pred zajtrajšími pretekmi, pretože skok do výšky nie je zrovna naša parketa. Až na Gabiku Juríčkovú, ktorej to celkom ide. Výšku  však skáčeme tak raz do mesiaca, takže aj Gabika v tejto disciplíne nie je až tak doma.  My tú výšku ponímame ako skok do diaľky. Treba sa čo najrýchlejšie rozbehnúť, nie rovno, ale po oblúku a skočiť, nie do diaľky, ale do výšky a v podstate aj do diaľky. V tomto sa ako tréner zhodnem napríklad s našim najlepším skokanom Robertom Ruffinym, ktorý má skočené 234cm a mal by o tom niečo vedieť. Ten ma porážal v šprintoch na 50m, keď ja som skákal 760cm do diaľky a nechápal som, prečo tak rýchlo behá, keď na výšku to nepotrebuje. Teraz už viem, že potreboval, ale to som odbočil. Tak aj Gabiku to učím týmto štýlom a zatiaľ jej to ide. Skákala jedna radosť a od 124cm na 148cm všetko na prvý pokus . 153cm ľahko zhodila, ale to myslím si, že tento rok bude atakovať 160cm. Ona je teraz mentálne niekde okolo 145cm a musí si v hlave urovnať, že základ bude 140cm a končiť bude na výškach okolo 160cm.  K tomu sa za pár týždňov dopracujeme. Dnes skončila tretia medzi žiačkami , poradie bolo 158cm, 153cm a 148cm, ale to bol len taký štartík do halovej sezóny.  Nuž, zdá sa , že na našej škole nám vyrastá všestranný talent. Už sme ho potrebovali ako soľ, pretože v našich športových triedach sa nám už dva roky nič poriadne neurodilo. A teraz ako huby po daždi- Salayová, Brandísova, Juríčková- všetko atlétky, o ktorých budete počuť viac a viac. Takže hor sa do halovej sezóny.