Jdi na obsah Jdi na menu

Čo nového v skupine V.Handla

4. 12. 2016

Čo nového v skupine V. Handla

 

Nového je habadej. Chceli sme začať prípravu na novú sezónu zhurta, tak sme sa hneď v prvý októbrový týždeň vybrali na sústredenie do Vysokých Tatier na Štrbské Pleso. Nie žeby som bol zástanca vysokohorských túr, ale tie Tatry majú niečo do seba. Hlavne tá atmosféra najmenších veľhôr  na svete je neopakovateľná. Nie však pre každého. Kika Martinusová a Melani Beňková po troch dňoch zistili, že dosť bolo atmosféry, zbalili sa a pobrali sa domov. Ešte pred sústredením pochopila aj Eliška Chvílová, že AC jej nestačí a na zlepšenie výkonnosti potrebuje rozlet. Tak si to namierila k údajne najlepšiemu skokanskému trénerovi na Slovensku, R.Dubovskému do B.Bystrice. Tento pocit mala pred pár rokmi aj Claudia Hladíková, náš veľký skokanský talent. No, nedopadlo to najlepšie. Bez toho, aby som sa hral na Sibilu, mám pocit, že Eliška pôjde v jej šľapajách. Treba povedať, že je to veľká škoda aj pre slovenskú atletiku, pretože Eliška je talent na pohľadanie a ak by si to dokázala spočítať a vrhla by sa do tréningu, tak máme o dva roky skokanku na úrovni 650cm. No a po odchode sestier Velďákových by sa zaplátala diera, ktorá po ich odchode vznikne. Poznamenávam, že Eliška mala u nás vytvorené ideálne podmienky. Niekedy to však nestačí. Športovec musí mať v sebe niečo, čo ho ženie kupredu. A táto ctižiadostivosť Eliške chýba.

Myslel som si, že ju v našej skupine nahradí M.Beňková, ale aj tá pochopila, že ruže jej budú kvitnúť v B.Bystrici a tiež našu skupinu opustila. Nuž, záhradníkov tam majú zjavne dobrých, či aj trénerov, to je už iná otázka.

Takže z tých starších zostali len Marcel Žilavý a Kája Smreková. No a paradoxne týmto dvom tie tri odchody pomohli. Marcel a Kája to majú spočítané, vedia, čo chcú v atletike dosiahnuť, aj ja mám na nich viacej času a tréningy nabrali iný, profesionálnejší rozmer. Takže tie odchody pomohli nielen im, ale aj mne ako trénerovi. Človek sa neustále učí a zo všetkého by si mal zobrať do ďalšej práce niečo pozitívne. No a ja som zistil, že keď atlét nie je schopný spraviť v tréningu maximum, je to pre trénera zbytočné mrhanie časom. A zrazu miesto dvadsiatich zverencov budete mať dvoch, možno jedného, či dokonca žiadneho. Alebo si z toho spravíte koníčka a budete sa venovať dvadsiatim, len tak, aby ste si vyplnili voľný čas. No a to je aj problém slovenskej atletiky. Prevládajú hobbisti.

U nás v klube máme jedného mladého trénera, ktorý sa snaží robiť atletiku profesionálne a začína byť medzi trénermi hobbistami na smiech. Možno stokrát padne na hubu, možno toho zanechá, pretože, kto vybočuje z radu, býva udupaný, ale ja mu držím palce, aby sa mu jeho predsavzatia podarilo zrealizovať.

Čas ukáže, ako sa odídencom z našej skupiny bude dariť. Napriek tomu, že sme sa nerozišli v najlepšom, na čo som si však už za tie roky v atletike zvykol, želám dievčatám v ich športovej kariére veľa úspechov, pretože som pri ich formovaní strávil veľa času na úkor rodiny, a bolo by mi ľúto, keby moja práca vyšla nazmar.

Pripájam pár fotografií našich odídencov, aby neskončili v koši, pretože si robím poriadok aj vo svojom fotoaparáte.

                                            V. Handl

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář