Keď sme sa dozvedeli minulý rok správu, že majstrovstvá sveta juniorov v atletike sa konajú v USA v meste Eugene, bola to pre Moniku Baňovičovú veľká motivácia do ďalšieho tréningu. Predsa len do USA sa atlét dostane málokedy a Eugene leží až na západnom pobreží v štáte Oregon, takže precestujete riadny kus sveta.  Monika sa od svojich 16-tich rokov zúčastňuje všetkých veľkých mládežníckych podujatí a tieto majstrovstvá sveta by mali byť vyvrcholením jej kariéry pred prechodom medzi dospelých. A keď sa aj tréner Handl dozvedel, že bude súčasťou slovenskej výpravy, kontúry účasti malackej miniskupiny  na týchto majstrovstvách začali naberať reálny obraz.  A v utorok sa tento obraz premenil na skutočnosť. Teraz je streda, jedna hodina po polnoci amerického času a ja konečne ležím v posteli v univerzitnom domove študentského mestečka Carvalis, ktoré patrí Oregonskej štátnej univerzite a píšem tieto riadky.  Na tejto univerzite študuje 27 tisíc študentov, takže je to riadne  veľké študentské mesto.

 Dostať sa ale sem,  tak to veru také jednoduché nebolo. Cestovateľskú anabázu sme začali v utorok ráno o šiestej hodine, keď sme so slovenskou výpravou nasadli do mikrobusu, ktorý nás mal odviezť na viedenské letisko Schwechat.  Pred nástupom do autobusu sme skontrolovali pasy, ktoré mali samozrejme všetci. Aj naše skokanské želiezko v ohni, Tomáš Veszelka z Lučenca. Hrdo ho odovzdal technickému vedúcemu výpravy Martinovi Illešovi, ten ho otvoril a neveriaco naň pozeral. Bol to totiž pas Tomášovej mamy a Tomášov pas ostal v Lučenci.  Bolo nemožné s tým niečo spraviť. Ostala len jedna možnosť. Výprava sa vydala na cestu, Tomáš ostal na SAZ-e, prebukovali sa letenky a Veszelka poletí v stredu ráno sám.  Nie je  mu čo závidieť, pretože naša cesta bola úmorná, s prestupom vo Washingtone, s nespočetnými kontrolami, lístkami, potvrdeniami a trvala celkovo 26 hodín. 

Dostať sa do USA nie je také jednoduché, aj  keď treba objektívne povedať, že to nebolo až tak komplikované, ako nás niektorí pred odletom strašili. Po prísnych kontrolách na letisku vo Schwechate sme strávili 9 hodín pokojného  letu, aby sme vstúpili na územie USA. Tam sa všetky kontroly zopakovali v ešte prísnejšom režime. Zažili sme aj zopár úsmevných príhod, ktoré patria k cestovaniu. Nášho mladého chodca Mira Uradníka  si vytipoval pes cvičený na drogy a už sa od neho nepohol. Všetci spozorneli a Miro  musel ísť na protidrogovú prehliadku, ktorá našťastie dopadla dobre. Niekedy sa aj cvičený pes môže pomýliť.  Už sa zdalo, že sme všetci odbavení, keď colníci zistili, že štvrťkárka Danka Ledecká má  v taške jablko.  A keďže do USA je zakázané prevážať akékoľvek potraviny, jablko skončilo u colníkov. Tento akt sa tiež neobišiel bez jej dôkladnej kontroly.  Odtlačky všetkých desiatich prstov na rukách a fotografia očí nás tiež  trocha vystrašila hlavne keď táto procedúra bola spojená s otázkami colníkov, ktorým sme až tak veľmi nerozumeli.  Našťastie vedúci našej výpravy Vladimír Gubrický  vysvetlil úradníkom, aká sme výprava, kam ideme a prečo tam ideme, čím otupil ostrie otázok a mohli sme vstúpiť na územie USA.

 Po úspešnom zvládnutí všetkých procedúr sme nastúpili na vnútroštátnu linku do Portlandu, kde sme si zase odsedeli 5 hodín tiež veľmi pokojného letu. Na letisku  na nás už čakali organizátori s autobusom, ktorý nás zaviezol do nášho dočasného sídla univerzity,  kde sa budeme 5 dní adaptovať na časový posun a samozrejme hlavne trénovať. Cesta z letiska do nášho dočasného domova trvala dve hodiny, ale my už sme boli tak rozbití, že sme nič nevnímali. Ubytovanie prebehlo hladko a keďže u nás je 11 hodín doobeda a tu 2 hodiny v noci, spať sa mi zrazu vôbec nechce. Nebude to asi s tým časovým posunom také jednoduché. Ale hlavne že máme túto cestu za sebou a môžeme sa v pokoji sústrediť na nastávajúce preteky. Zajtra budeme o niečo múdrejší a sme zvedaví na prostredie univerzitného mestečka, kde strávime nasledujúcich 5 dní. Potom sa presunieme do Oregonu a majstrovstvá sveta sa môžu začať. 

                                                                                V.Handl