Atletická sezóna začala aj pre Atletický klub AC Malacky. Po úspešnej hale sme sa vypravili v apríli na sústredenie na Makarskú, nuž a máj je ten čas, keď začína hlavná atletická sezóna. My sme ju odštartovali účasťou na Behu oslobodenia, ktorý sa koná tradične na futbalovom štadióne v malackom zámockom parku. Zatiaľ sa tam dá ako tak behať, pretože zbytky 400 metrovej dráhy aspoň trocha dovoľujú bežcom ostať na tomto mieste a venovať sa svojmu koníčku. My starší si pamätáme atletický ovál v plnej paráde pokrytý antukou a ja som zažil aj sektory na skok do diaľky a vrh guľou. Starší pamätníci spomínajú na atletické preteky, ktoré sa konali v tomto prostredí a niesli názov O štít mesta Malacky. Skákalo sa do výšky, do diaľky, prebiehali aj vrhačské disciplíny. Toto však už je minulosť, ktorú si pripomíname len my atléti a závidíme ostatným mestám, že ich pretekári môžu ukázať domácim divákom svoje majstrovstvo. My sme radi aj za to, že môžeme usporiadať aspoň bežecké preteky na zbytkoch dráhy pre deti, ktoré si chcú prísť zašportovať. Tento ročník ich nebolo veľa, pretože počasie bolo také aprílové, na začiatku pršalo, potom sa trocha umúdrilo. Nuž, ale okolo 150 detí sa predsa len postavilo na štart v rôznych kategóriách a to na rôznych vzdialenostiach od 60m pre najmladších až po 800m pre starších žiakov. Na konci si môžu zabehnúť aj dorastenci, dorastenky, ženy a muži pekný okruh po našom parku, ale to je skôr taký symbolický beh pre malé množstvo nadšencov, ktorý robí sympatickú bodku za týmto podujatím.

Tradičnou súčasťou tohto podujatia je súboj škôl O putovný pohár CVČ. Tento rok to bolo napínavé do posledného behu, pretože o víťazstvo súperili hlavne dve školy a to Spojená škola Sv. Františka z Assisi a ZŠ Záhorácka. O jeden bod trofej nakoniec uhájila ZŠ Záhorácka, takže pohár ostal aj ďalší rok v jej vitríne. 

Treba skonštatovať, že preteky prebehli v príjemnej atmosfére, s organizáciou nebol žiadny problém, pretože CVČ, komisia športu aj Atletický klub AC Malacky majú s podobnými podujatiami už svoje skúsenosti, takže preteky klapali ako hodinky. Treba pochváliť aj učiteľky ZŠ Záhorácka, ktoré prišli v hojnom počte a pomohli ako rozhodkyne pri dobehoch. Za to im patrí vďaka. 

Na záver treba povedať, že boli roky, keď deti chodili na toto podujatie zo školy povinne. Dnes už je to na báze dobrovoľnosti a samozrejme je to vidieť aj na počtoch zúčastnených.  Nie je jednoduché vstať ráno v sobotu o ôsmej a ísť si zabehnúť na preteky do zámockého parku, zvlášť keď prší a keď viem, že nevyhrám.

O to väčšia vďaka patrí všetkým tým, ktorí sa podobných podujatí zúčastňujú.  Nuž a my atléti máme radosť, že deti behajú, že sa v našom meste ešte stále športuje na masovej báze, kde nejde ani tak o výsledky, ale skôr o účasť a veríme, že podobné behy nestratia svoje opodstatnenie, pretože beh je ten najjednoduchší spôsob, ako prinútiť svoje telo k tak potrebnému pohybu. Je síce pravda, že v dnešnej dobe behanie zažíva boom, ale pozor, hlavne u dospelých. Deti lenivejú čím ďalej, tým viac a každá podobná aktivita môže naštartovať aspoň niekoho do pravidelného pohybu. Možno sa tento v dnešnej dobe už pomaly „zázrak“ udial aj na tomto podujatí. A ak sa tomu tak stalo, nuž vďaka všetkým, ktorí tomuto podujatiu nejakou mierou pomohli. 

 Výsledky: Výsledky Behu oslobodenia.doc